Základná poučka sociálnej antropológie je: čím viacej je daná činnosť rozšírená, tím je staršia. Tetovanie sa vykonáva od Aljašky k Japonsku, od Sibíru k Polynézii, od Indie po severnú Afriku. Po celom svete je používaných veľa rozdielnych techník, aby sa zvýraznilo zafarbenie pod kožou. Tetovanie sa stáva módnym a obľúbeným. Je odrazom základnej ľudskej potreby či žiadosti zdobiť telo. Veľa rozdielnych techník a štýlov ukazuje, ako rôzni ľudia v rôznych situáciách spontánne a samostatne hľadajú svoju individuálnu cestu k vyjadreniu tejto potreby.

Preto sa dá predpokladať, že tetovanie je praktikované od pravekých dôb, kedy naši opičí predkovia po prvý krát začali rozvíjať svoje vlastné znalosti, formovali sa do sociálnych skupín a používali nástroje. Veľa učencov verí, že tetovanie nájdeme v znameniach predvádzaných na kamenných rytinách, sochách, maľbách a iných zobrazeniach ľudského tela vytvorených mnohými pravekými civilizáciami v celosvetovom merítku. Ale bez konkrétneho dôkazu zachovaného tetovania si nemôžeme byť istí, či tieto stopy reprezentujú maľbu tela, malé rezné rany alebo jednoducho umelecký prejav.

Problém je, že sa mäso rozkladá veľmi rýchlo a iba za výnimočných situácií bola koža pravekej mŕtvoly pre nás tak dobre uchovaná, že môžeme rozhodnúť, či to bolo či nebolo tetovanie. Viac menej nedávne objavy podporujú tvrdenie, že sa mnoho našich predkov rozhodlo krášliť svoje telo tetovaním. Doposiaľ najstaršie zistené tetovanie bolo objavené na zmrznutom, 5 tisíc rokov starom tele muža, ktorý bol pochovaný v ľade v talianskych Alpách, tesne pri hraniciach s Rakúskom. Tento pračlovek, jeho vek v čase úmrtia bol odhadnutý na 45 rokov, mal päťdesiat sedem tetovaní na rôznych častiach tela. Napríklad na členku pravej nohy mal tri linky, a ďalšie o málo vyššie, rad liniek zdobil ľavú stranu chrbta. Výskum odhalil, že všetky tieto tetovania bola umiestnené tesne pri kĺboch, ktoré boli poškodené artritídou. Môžeme teda predpokladať, že sa naši predkovia pokúšali tetovaním mierniť bolesti pri zápale kĺbov a že tetovanie bolo používané ako liečba fyzických chorôb veľmi často a bežne, prinajmenšom u ľudí tej doby. Ďalší najstarší dôkaz tetovania je z Egypta a je starý štyri tisíc rokov. Tento nález bol podložený tím, že telo bolo obradne nabalzamované.

Z doby Strednej ríše (Egypt) pochádzajú prvé nezvratné dôkazy o tetovaní, čo spĺňa zachovaná múmia ženy Amunet. Amunet slúžila ako kňažka bohyne Hathor v Thébach počas XI. Dynastie, asi 2160 – 1994 pr. n. l. ...

Jej múmia bola kvalitným konzervovaním výborne zachovaná. Tetovanie sa skladalo zo série abstraktných vzorov, jednotlivých bodiek a čiarok, námatkovo rozmiestnených po tele, bez ohľadu na zachovanie určitého tvar

Mnoho vedcov verí, že tetovanie bolo do Egypta privezené zo susednej Nanúbie , kde sa našli z tohto obdobia podobne ozdobené mumifikované telá .

Dať dohromady jasný obraz o tetovaní v ďalekej minulosti je nesmierne obtiažne. Jediné, s čím môžeme pracovať, sú príležitostné zmienky v starobylých textoch. Jeden z príkladov je starobylé Grécko, kde bolo tetovanie používané k označeniu otrokov a kriminálnikov, . V iných oblastiach bolo tetovanie symbolom šľachty, často statočnosti . V Trákii boli tetované aj ženy. Tetovanie muselo byť zrejme praktikované na Strednom východe, pretože ak nie, prečo by sa v Koráne objavil jeho špeciálny zákaz. .

Väčšina kmeňov z doby železnej, ktoré žily v Európe, ako Iberovia, Briti, Galovia, Gótovia, Teutorovia, Pictovia a Škóti boli tetované. Prežitie tetovania po celé storočia, navzdory všetkým zákazom a negatívnym postojom, je dôkazom sily ľudskej túžby byť tetovaný, mať telo ozdobené, označené podľa vlastných predstáv. Je to cesta, ako vlastniť niečo, čo nám nikto nemôže vziať. Cesta, ktorou šli naši predkovia tisíckami rokov.